ARS NOVA prinesie filmové príbehy hudobných skladateľov

Festival súčasnej hudby ARS NOVA, ktorý sa koná v Košiciach od 5. do 15. novembra, prináša celý rad zaujímavých koncertov v podaní začínajúcich i profesionálnych hudobníkov, ale aj výstavu obrazov či filmy o hudobných skladateľoch. Práve spojeniu hudby s filmom bude patriť tretí večer 10. novembra.

Milan Paľa

Milan Paľa

V programe FILM & HUDBA sa vo foyer Domu umenia budú premietať dokumentárne filmy o Romanovi Bergerovi, Ladislavovi Kupkovičovi a Pavlovi Šimaiovi a hrať ich skladby v interpretácii Milana Paľu (husle), Andreja Gála (violončelo) a Magdalény Bajuszovej (klavír). Odznejú Tance z Panónie pre violončelo a klavír (1984), Adagio č. 2 „Pokánie“ pre husle a klavír (1988-989) a Piano-trio pre husle, violončelo a klavír (1974).

Ivan Ostrochovský je jeden z mála producentov a režisérov (spoločne s Marekom Urbanom), uvedomujúcich si poslednú možnosť priniesť príbehy hudobných skladateľov v pokročilom veku okolo osemdesiatky. Tie neboli totiž v dostatočnej miere zdokumentované z dôvodov emigrácie v roku 1968, ideologickej cenzúry alebo v dôsledku nastúpenému trendu ignorácie hodnôt v dnešnej spoločnosti. Tri dokumentárne filmy, ktoré uvidia diváci, režijne prevzali Ivan Ostrochovský s Marekom Urbanom (o Paľovi Šimaiovi), Marek Šulík (o Romanovi Bergerovi) a Gyuri Kristóf (o Ladislavovi Kupkovičovi).

Trojica Berger, Šimai a Kupkovič patrí do silnej generácie tzv. novej hudby 60. rokov spoločne napríklad s Mirom Bázlikom, Petrom Kolmanom, Jozefom Sixtom, Ivanom Párikom, muzikólgmi Petrom Faltinom alebo Miloslavom Filipom. V tvorbe hľadali odklon od tonálnej hudby, romantického chápania expresie, priniesli zmenu pohľadu na tvorbu filmovej hudby, stáli pri zrode experimentálneho štúdia v Slovenskom rozhlase, zakladali súbor pre interpretáciu súčasnej hudby, vytvorili platformu festivalu pre súčasnú hudbu – Smolenické semináre, podnecovali vzdelávanie publika smerom k spoznávania novej hudby, otvorili diskusiu o experimentálnosti v časopiseckom okruhu (ich súčasníci zakladajú časopis Slovenská hudba, vychádzajú knihy o problematike súčasnej tvorby, vznikajú prvé nahrávky z tvorby mladých autorov).

ROMAN BERGER

Roman Berger (1930) pôsobí v Bratislave. Narodil sa v poľskom Cieszyne ako syn luteránskeho pastora. Na Slovensko sa dostal v 50. rokoch minulého storočia v dôsledku ideologického odsunu jeho rodiny z Poľska. Skladbu začal študovať u Dezidera Kardoša ako 30-ročný, predtým vyštudoval klavírnu interpretáciu. Diplomovou prácou v odbore skladba: Transformácie (1965) sa zaradil medzi vrcholových autorov hudobnej avantgardy 60. rokov na Slovensku. Začiatkom 70. rokov bol vyhodený s viacerými skladateľmi a muzikológmi zo Zväzu slovenských skladateľov za protest proti okupácii. Od začiatku osemdesiatych rokov viedol spolu s Ivanom Mačákom seminár o vzťahu matematiky a hudby. Okrem skladateľskej tvorby napísal viacero kníh esejí o stave spoločnosti, filozofických skúmaniach a vzťahoch matematiky a hudby. V roku 2007 odmietol prevziať vyznamenanie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča z dôvodu, že v tom čase odobril pochod Slovenskej pospolitosti v gardistických uniformách vetou: „V demokracii má každý právo oslavovať tak, ako chce“.

PAVOL ŠIMAI

Pavol Šimai (1930) pôsobí v Djursholme vo Švédsku. Jeho pôvod mu predurčil prežitie pogromu druhej svetovej vojny. Niekoľko mesiacov sa ukrýval pred fašistami spoločne s rodinou v pivniciach a krytoch. Po vojne sa vrátil do Bratislavy, kde začal študovať kompozíciu u Štefana Németha-Šamorínskeho, neskôr u Jána Cikkera na VŠMU a napokon u Paula Dessaua v Berlíne, kde pôsobil vo filmových štúdiách DEFA. Skladbou Vittoria pre orchester pobúril v roku 1964 vtedajšie vedenie strany. Sarkasticky disonujúce fanfáry, napísané seriálnou technikou (kedy neexistujú zapamätateľné melódie alebo motívy), zneli poburujúco, nie oslavne. Jeho tvorba osciluje na pomedzí kompozičných sofistikácií až po tvorbu hudobných banalít, pretože je zároveň tvorcom staršej populárnej hudby. V deň, kedy vtrhli tanky v 1968 do Bratislavy sa rozhodol s manželkou a so synmi emigrovať do Švédska, kde žijú dodnes.

LADISLAV KUPKOVIČ

Ladislav Kupkovič (1936) žije a pôsobí v Haste v Nemecku. Prezývali ho vlajkovou zástavou mladej avantgardnej generácie 60. rokov. Všestrannosť jeho nadania a pôsobenia sa preniesla aj do významnej pozície dirigenta, predstavujúceho svetový repertoár aj slovenskému publiku. Založil prvý súbor pre interpretáciu novej hudby Hudba dneška. Dokázal sa presadiť v zahraničí a premiérovo uviesť náročné diela dobovej tvorby. Po emigrácii v roku 1969 vytvoril napríklad konceptuálnu skladba Invázia na hlavné mesto Bonn (1971) ako makro kompozíciu, ktorá je dodnes ojedinelou. Odvážny, nekompromisný postoj ku skúmaniu možností v hudbe, formám interpretácie, organizovaní podujatí, vzdelávaní publika, performanciami po emigrácii nahrádza obrat v postojoch a poetike tvorby. Kupkovič zavrhuje obdobie avantgardy ako obdobie, „kde nás desaťročia tak manipulovali, že sme si naozaj mysleli, že jedine atonálna hudba je hudbou 20. storočia. Tak vznikol paradoxný stav, že skladatelia majú písať hudbu, ktorá je celkom zbytočná, ktorú nechce nikto počúvať… Je na čase skoncovať so lžou, s ktorou žijeme.”

MAGDALÉNA BAJUSZOVÁ

Magdaléna Bajuszová sa začala venovať klavírnej hre už v útlom detstve. Bola mimoriadnou a neskôr riadnou študentkou bratislavského Konzervatória (Peter Čerman, Eva Pappová), ako aj absolventkou VŠMU (Daniela Varínska, Cyril Dianovský, Ida Černecká). Už počas štúdií získala viacero ocenení na medzinárodných súťažiach. V jej repertoári prevláda hudba 18. a 19. storočia (Mozart, Haydn, Beethoven, Brahms, Rachmaninov) a 20. storočia (Schönberg, Berg, Webern, Šostakovič, Bartók, Hindemith, Stravinskij, Poulenc). Osobité uznanie si získala najmä uvádzaním diel novodobých autorov, z ktorých mnohé premiérovo uviedla a nahrala na CD (autorské CD Zeljenku a Kolkoviča alebo Németha-Šamorínskeho), skladby Burlasa, Breinera, Godára, Iršaia, Szeghy, Papanetzovej, Tótha alebo Zavarského. Popri sólistickej činnosti sa venuje aj komornej hudbe a výučbe klavírnej hry na VŠMU v Bratislave.

MILAN PAĽA

Huslista Milan Paľa pôsobí v Ensemble Ricercata. Študoval na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, potom na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a na JAMU Brno. Absolvoval majstrovské kurzy u Vladimira Spivakova, Jeana Guillou a Semiona Yarosevica. Koncertoval vo viacerých európskych krajinách (Švajčiarsko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina, Nemecko, Rakúsko, Malta a i.). Ako sólista spolupracoval s orchestrami Štátna filharmónia Brno, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu v Bratislave, Kyjevský rozhlasový orchester, Petrohradský kongresový orchester, Petrohradský filharmonický orchester, Capella of St. Petersburg a i. a s dirigentmi ako Theodor Guschlbauer, Alexander Černušenko, David Švec, Peter Gribanov a iní. Pravidelne sa venuje interpretácii a nahrávaniu diel slovenských skladateľov 20. storočia i súčasných slovenských skladateľov. V roku 2013 vyšla jeho CD nahrávka slovenských husľových koncertov skladateľov Alexandra Moyzesa, Andreja Očenáša a Dezidera Kardoša.

ANDREJ GÁL

Andrej Gál študoval hru na violončele na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u K. Filipoviča a na VŠMU v Bratislave u J. Podhoranského. Absolvoval majstrovské kurzy u Raphaela Wallfischa a Johna Waltza. V rokoch 1997 až 2002 bol vedúcim skupiny violončiel v orchestroch Young artist’s festival – Bayreuth, Internationale Junge Orchesterakademie a Idyllwild Summer Arts Festival Orchestra v USA. Od roku 2001 je členom Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala. Je spoluzakladateľom Zwiebelovho kvarteta, s ktorým na Letnej akadémii Praha – Viedeň – Budapešť získal v roku 2002 cenu Thomastik-Infeld v kategórii sláčikové kvarteto za interpretáciu Šostakovičových kvartiet. Absolvoval tiež majstrovské kurzy pre sláčikové kvartetá u členov Alban Berg, Smetana, Hagen, Janáček a Bartók kvartet a v rokoch 2007-2008 na Musik-Akademie Basel u Waltera Levina (LaSalle quartet) a Rainera Schmidta (Hagen quartet). Je spoluzakladateľom a členom Quasars Ensemble, s ktorým získal v roku 2013 ocenenie “Krištáľové krídlo” v kategórii hudba. Spolupracuje tiež s medzinárodným ensemblom Ostravská banda a Musica Aeterna. Ako sólista spolupracoval s Janáčkovou filharmóniou Ostrava pod taktovkou Rolanda Kluttiga, s Quasars Ensemble pod vedením Ivana Buffu a so Slovenským komorným orchestrom. Pravidelne uvádza nové skladby slovenských autorov pre sólové violončelo a veľa z nich sú mu aj venované. Aktívne sa podieľa aj na rôznych improvizačných projektoch spolu so skladateľom Mirom Tóthom. Koncertoval na významných svetových pódiách a festivaloch – Carnegie hall, Lincoln Center New York, Tokyo Opera City, Bachfest Leipzig, Pražská jar, Varšavská jeseň, Gaia Vilnius, Ostravské dny novej hudby, BHS atď.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.