Herci pri naštudovaní Rozálie vložili dôveru do rúk režiséra

Prvýkrát v aréne

Už v piatok 19. júna sa na Malej scéne Štátneho divadla Košice uskutoční posledná premiéra prebiehajúcej divadelnej sezóny 2014/2015. Uvedenie dramatizácie próz Stanislava Rakúsa je z viacerých hľadísk špecifické. Nielenže prináša do repertoáru košickej činohry úplne nový formát, ale prvýkrát po rekonštrukcii sa priestor Malej scény zmení do arénovej podoby hľadiska a javiska.

František Balog v hre Rozália

František Balog v hre Rozália

V Rozálii sa spojilo niekoľko výrazných osobností. Spisovateľ Stanislav Rakús, ktorého spája s Košicami a aj so samotným košickým divadlom veľmi úzke puto, sa na javisko Štátneho divadla dostáva v inscenovanej podobe druhýkrát. „Je to výrazný a oceňovaný autor súčasnosti, ktorý získal napríklad ocenenie Anasoft Litera, Cenu Tatra banky za umenie v roku 2014, Cenu Jána Johanidesa aj Cenu Rudolfa Jašíka. Ďalšou výraznou osobnosťou je určite režisér Kamil Žiška, ktorý patrí do generácie mladých slovenských režisérov. Je pre neho charakteristická špeciálna poetika. Prvú nomináciu na DOSKY získal už za svoje absolventské predstavenie, dve Dosky za najlepšiu inscenáciu a réžiu si odniesol za predstavenie Canto Hondo – hlboká pieseň o nej. Pracuje so slovenskými témami, autormi. Jeho inscenácie sú veľmi výrazné. Neprinášajú dokumentárny pohľad na slovenských autorov, ale skôr akúsi poetickú esenciu ich myslenia. No a v neposlednom rade sa na Rozálii podieľa aj jeden z najvýraznejších slovenských scénografov generácie štyridsiatnikov Tom Ciller. Získal niekoľko divadelných Dosiek a patrí medzi vizuálnych a citlivých scénografov so schopnosťou vytvoriť na javisku sugestívny obraz,“ hovorí dramaturgička predstavenia Mária Kičiňová.

V novom predstavení, ktoré prvý raz využije zrekonštruovaný priestor Malej scény v arénovej podobe, sa spája päť monodrám o piatich desaťročiach druhej polovice 20. storočia. V nich sa predstaví päť hercov košickej činohry. Zaujímavosťou je, že tí mladší, Tomáš Diro a František Balog, hrajú historicky najstaršie obdobia 50. a 60. rokov. Sedemdesiate roky stvárňuje Michal Soltész a naopak tí starší Ivan Krúpa a Róbert Šudík hrajú osemdesiate a deväťdesiate roky.

Ivan Krúpa v hre Rozália

Ivan Krúpa v hre Rozália

Aj pre hercov je inscenácia úplne novým formátom. „Ja osobne so sa s ním ešte nestretol. Je to nová forma, ktorej sa hovorí aj dokumentárne divadlo. Je určite zaujímavé vyskúšať si aj tento nový žáner. Tá práca je veľmi zaujímavá, pretože musíte oživiť a dostať do priestoru niečo, čo je určené čitateľovi. Riziko je v tom, že čitateľ narába s fantáziou a ako herec túto jeho fantáziu svojou osobou ovplyvňujete. Ale určite je to zaujímavá výzva,“ hovorí Ivan Krúpa. Ako prezradil Róbert Šudík, po prečítaní textu zažil šok a sám seba sa pýtal: „Preboha ako mám toto zahrať? Napokon som sa dostal do polohy absolútnej dôvery v režiséra, že z textu a zo mňa niečo dostane.“ Pre Tomáša Dira bolo najťažšie vžiť sa do päťdesiatych rokov. „Nezažil som ich, nemám s nimi žiadne skúsenosti,“ povedal Diro. Aj podľa Františka Baloga text vôbec nie je jednoduchý. „Najmä preto, že ako herec som na javisku sám a musím takmer pol hodinu rozprávať tak, aby som divákov neuspal a aby to bolo zaujímavé. Celé je to o dôvere v režiséra, ktorého práca s hercom je pri takomto type textu nesmierne dôležitá,“ dodal Balog.

rozalia_robert_sudik

Tomáš Diro v hre Rozália

Tomáš Diro v hre Rozália

 

Leave a Reply

Your email address will not be published.