Klenoty klasicizmu zahrá Štátna filharmónia Košice

Pod taktovkou dirigenta Maroša Potokára zaznejú 15. októbra v Štátnej filharmónii Košice skvosty hudby z obdobia klasicizmu, skutočné „klenoty“. Koncert B cyklu začína o 19:00 hod. v Dome umenia a pre tých, ktorí sa chcú nielen o programe koncertu dozvedieť niečo viac organizuje ŠfK o 18:00 hod. v Malej sále Domu umenia prvé „Stretnutie s hudbou“ v novej sezóne s Karolom Petróczim. Vstup na stretnutie je s platnou abonentkou B cyklu alebo lístkom na večerný koncert.

Štátna filharmónia Košice, foto: Jaroslav Ľaš

Štátna filharmónia Košice, foto: Jaroslav Ľaš

Koncert pre dva klavíry Es dur, KV 365 Mozart napísal v práve nie šťastnom životnom období (počas posledného pobytu v Salzburgu) pravdepodobne pre spoločné koncertné vystúpenie so sestrou Nannerl. Kvôli nečakanému odsťahovaniu sa do Viedne, premiéroval tento koncert s veľkým úspechom, avšak s inou klaviristkou. Pri tejto príležitosti sa zachovali autorské Amadeove kadencie, pripravené na spomenutú Viedenskú premiéru. Charakter diela úplne korešponduje s jeho názvom – koncert, resp. tal. concertare – súperenie interpretov, teda v tomto prípade dvoch sólistov, ktorí hrajú svoje party raz spolu, inokedy samostatne, raz rýchlo po sebe, alebo sa navzájom prerušujú, variujú, či presne po sebe opakujú. Koncert Es Dur je svojím charakterom skvele znejúcim dielom veselej nálady, ktorú spolu s orchestrom ŠfK vytvoria Pavla Reiffersová a Stanislav Slavíček.

Maroš Potokár

Maroš Potokár

Druhým „klenotom“ večera bude Beethovenova Symfónia č. 7, op. 92, ktorá síce vznikla už v 19. storočí (rok 1812) čerpá však vyslovene z tradície klasicizmu. V minulosti sa z Beethovenových symfónii vyzdvihovali najmä tretia, piata a deviata. Z Beethovenových symfónii sú dodnes najhranejšie č. 3, 5, 7 a 9, ktoré v podstate reagujú na dobové spoločenské dianie. Premiéra siedmej symfónie sa konala na slávnostnom koncerte usporiadanom pri príležitosti Wellinghtonovho víťazstva pri Hannau. Spolu s oslavnou symfóniou na Wellinghtonovo víťazstvo zožala veľký úspech, neutíchajúci až dodnes. Už od jej uvedenia pod taktovkou v tom čase už veľmi zle počujúceho Beethovena, sa mnohí pokúšali pripísať symfónii „ideový“ obsah a dať ju do súvislosti s nejakým mimohudobným programom. Wagner ju dokonca nazval „apoteózou tanca“ , čím zrejme narážal na jej rytmický základ, ktorý tvorí i formotvorný materiál celku. Veľký obdivovateľ Beethovenovej tvorby Romain Rolland v reakcii na vtedajší Viedenský bulvár napísal, že táto symfónia je naozaj dielom „opitého“ človeka, avšak človeka opitého životom. Tak energická je táto symfónia.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.