Mestské divadlo Žilina uvádza svoju 118. premiéru – hru Ídomeneus

Slovenská premiéra hry Ídomeneus nadväzuje na líniu uvádzania súčasnej svetovej drámy
v Mestskom divadle Žilina. Námetom hry je klasický antický mýtus o Ídomeneovi, krétskom kráľovi, ktorý sa po rokoch vracia domov z víťaznej trójskej vojny. Zastihne ho búrka a on, aby prežil, prisľúbil obetovať prvú živú bytosť, ktorú na domovskom brehu stretne. Keď vystúpil na breh, prvého koho uvidel, bol jeho vlastný syn, ktorý ho prišiel privítať.

Ídomeneus

Ídomeneov príbeh je tu prerozprávaný skupinou osôb, akoby antickým chórom, avšak
z pohľadu súčasníka, dnešným jazykom bez prílišného pátosu, sústredeným viac na význam ako na ornamenty. Text nie je klasicky členený medzi postavy, ktoré vystupujú v dramatických situáciách. Herci sú skôr v pozícii rozprávačov, ktorí sa niekedy dostávajú do konkrétnych situácií, aby z nich vzápätí vystúpili a komentovali, resp. popisovali ich. Jednotlivé repliky sú častokrát krátke, ich striedanie je niekedy viac podriadené dynamike textu ako racionálnej logike. Rôzne varianty a nuansy príbehu, ktoré sa polyfonicky rozvíjajú po zložení Ídomeneovho sľubu, presahuje univerzálna etická otázka: čoho je hodný ľudský život?

Ídomeneus

Hra Ídomeneus bola napísaná na objednávku pre mníchovské divadlo Bayerische Staatsschauspiel, kde mala aj premiéru v réžii Dietra Dorna v roku 2008 pri príležitosti znovuotvorenia jeho zrekonštruovanej historickej scény Cuvilliés-Theater. V roku 1781 mala v tomto mníchovskom divadle svetovú premiéru Mozartova opera Idomeneo, ktorá sa tiež zaoberá antickým mýtom o krétskom kráľovi.

Roland Schimmelpfennig (1967)

V súčasnosti je to najviac hrávaný žijúci dramatik píšuci po nemecky. Je autorom vyše tridsiatich textov pre divadlo a jeho hry sa hrajú v 40 krajinách po celom svete. Okrem textov pre divadlo napísal množstvo rozhlasových hier a dve operné libretá. Za svoju tvorbu získal viacero význačných cien v nemecky hovoriacich krajinách. V posledných rokoch sa príležitostne venuje aj divadelnej réžii svojich textov vo viedenskom Burgtheatri. „Bolo obdobie, keď som sa popri písaní nedokázal sústrediť na prácu s hercami. Teraz som sa upokojil a réžiu si veľmi užívam, dáva mi príležitosť byť vo svojej práci precízny“, povedal pre Wall Street Journal. Schimmelpfennig žije a pracuje v Berlíne, s partnerkou, herečkou a autorkou, Justine del Corte, majú dve deti.

Pre Schimmelpfenniga je dramatický text počiatočným východiskom a zároveň ústredným bodom divadelného predstavenia. Vyvinul svoju vlastnú formu naratívneho divadla, ktoré je zvyčajne štruktúrované ako koláž a pravidelne obsahuje surreálne alebo fantastické prvky. Vo svojich textoch sa vzdáva tradičného pevného spojenia herca s postavou, jednotliví predstavitelia neustále vystupujú zo svojich úloh, aby ich publiku popisovali, komentovali alebo si ich zamieňali. Divák je tak udržiavaný v racionálnom odstupe od hry, zatiaľ čo naratívna rovina textu Schimmelpfennigovi súčasne ponúka príležitosť na emocionálne zapojenie publika.

Ídomeneus

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.