O strachu, čo príde

Východoslovenská galéria pozýva na výstavu

Zdá sa, že súčasnosť a naše myslenie vo všeobecnosti sú pod vplyvom pádu veľkých ideológií roztrieštené medzi viacmenej osobné problémy v praktickej rovine. Uprednostnenie individuálneho premýšľania pred kozmickým poriadkom utopickej inklinácie k niečomu vyššiemu má za následok parcializáciu nášho vnímania. Modernistické utópie teleologického pokroku vzali za svoje a my sa ocitáme v akomsi bezčasí, z ktorého sa nám ťažko uniká. Boris Buden popísal situáciu postkomunistických krajín po strate veľkých utópií ako presnú diagnózu, v ktorej sa spoločne s koncom industriálnej moderny porúčala aj budúcnosť. Viera v budúcnosť už nie je kolektívnym symptómom, ale stala sa individuálnou projekciou jednotlivca.

O strachu, čo príde 

Projekt O strachu, čo príde je voľnou vizuálnou esejou, ktorá sa asociatívnou metódou pokúša zobrazovať naše možnosti vzťahovania sa na budúcnosť na pozadí predstavy o našej súčasnosti. Nekladie si za cieľ tému kriticky intelektualizovať, ale skôr voľne asociuje určité fragmenty ľudského myslenia. V žiadnom prípade sa nevzťahuje na zdieľané prejavy všeobecne pociťovaných kríz (ekologických, finančných alebo politických), ale obracia sa k intímnemu prežívaniu vzťahujúcemu sa k čiastkovým fazetám fragmentarizovanej súčasnosti.

Úvodný obraz Antonína Střížka je akýmsi romantickým pohľadom postavy rebelujúceho básnika z kopca do široko sa otvárajúcej krajiny. Jeho pohľad môže evokovať melancholické obzretie sa a zamyslenie alebo očakávanie nových horizontov. Expozíciou tohto obrazu tak dochádza k pretnutiu troch časových rovín. Vnútorne sa vyjavuje čas retrospektívny alebo perspektívny a navonok sa v určitom ohľade vynára anachronická štruktúra čítania tohto obrazu, ktorá umožňuje znovu premyslieť našu súčasnosť.

Záverečný participatívny projekt Vladimíra Havlíka sa vzťahuje k frustráciám zo súčasnosti, ktoré sú v rámci našich každodenných životov potlačené na základe nami stereotypne chápaného a nekritického prijatia vonkajšieho systému organizácie našich životov. V rovine dotyku intímnej a verejnej vrstvy našej každodennosti, a to prostredníctvom vlastných snov, sa potom môžu vyjavovať skryté vrstvy nášho myslenia. Prostredníctvom snov tak môže dochádzať k expozícii nášho strachu a frustrácie, ktoré sme už dávno prestali bezprostredne vnímať.

Antonín Střížek i Vladimír Havlík nám vo svojich dielach ukazujú dva póly – hraničné stavy nášho vzťahovania sa k súčasnosti. Na jednej strane otvorenú štruktúru, do ktorej je možné voľne vstupovať vlastnou projekciou a na druhej strane priamy styk s konkrétnymi podvedome vyjavovanými projekciami nášho vzťahu k prežívanému životu. Do tohto rámca sú vsadené intímne parciálne asociácie tém a prežívaných pocitov a asociácie nášho vzťahu k vlastnej pozícii v dobe, v ktorej sa od prežívaného života oddelili preddefinované istoty a ten je tak unášaný po zvyškoch svojej roztrieštenej jednoty.

Informácie o výstave

  • otvorenie výstavy: 14. 3. 2017, 18:00, Hlavná 27, Košice
  • trvanie výstavy: do 21: 5. 2017
  • kurátor: Jakub Král
  • architekt: Matěj Smrkovský

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.