Slovenská národná galéria pozýva na výstavu Nizozemská maľba

Nizozemská maľba je povestná svojím pozoruhodným počtom diel, slávnymi overenými originálmi, ako aj záplavou písomných materiálov doplňujúcich z rôznych aspektov poznatky o tvorbe, remeselnej výrobe aj o individuálnych osudoch samotných starých majstrov. Nepretržitá pozornosť venovaná tvorcom, školám i témam je dôkazom významu a popularity témy. Optimistický názor v praxi však pokrýva len veľmi úzky segment.

Informácie o výstave

  • Kurátorka: Zuzana Ludiková
  • Termín: 19. február – 22. máj 2016
  • Miesto: Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Hendrik van Balen I. - Jan Brueghel starší: Alegória štyroch elementov. 1608 – 1616. SNG, Bratislava

Hendrik van Balen I. – Jan Brueghel starší: Alegória štyroch elementov. 1608 – 1616. SNG, Bratislava

Zbierka starého európskeho umenia Slovenskej národnej galérie (SNG) s obsahom päťstovky diel v kontexte domáceho zberateľstva predstavuje nezameniteľnú kolekciu. Z nej viac ako polovica reprezentuje diela nizozemskej proveniencie. Rok po založení SNG, povolanej zbierať a spravovať národnú školu, boli do jej zbierok prevedené diela starých majstrov cudzej proveniencie a vo výslednom efekte iniciatíva viedla ku konštituovaniu samostatnej zbierky, ktorá je do súčasnosti dopĺňaná novými akvizíciami.

Gillis Congnet: Mária Magdaléna Congnet sa zrieka svetského bohatstva. 1575 – 1595. SNG, Bratislava

Gillis Congnet: Mária Magdaléna Congnet sa zrieka svetského bohatstva. 1575 – 1595.
SNG, Bratislava

Domáce prostredie nebolo prirodzenou spádovou oblasťou zberateľstva nizozemskej maľby. Svojím zložením zbierka v súčasnosti odzrkadľuje zberateľské preferencie prostredia prevažne 19. storočia a čiastočne aj prirodzené ťažiská samotnej tvorby.

Okrem diel majstrov s nezameniteľným štýlom niekoľko ďalších signovaných a datovaných obrazov menej známych majstrov sú vzácnym príspevkom k lepšiemu poznaniu ich tvorby pre jej raritnú povahu či potvrdenie existencie neznámych osobností. V súčasnosti absentujúce signatúry mnohých diel sú signálom upozorňujúcim na manipulácie neskorších generácií, ako aj falošné signatúry podsúvajúce mätúce informácie využité za rovnakým obchodným účelom. Diela, ktoré vytvárali v spolupráci viacerí špecialisti, podpisoval obyčajne len jeden. Ich spoločné diela boli založené na invencii a technicky obohacujúcich riešeniach. Špecifikom prostredia je, že ich kolaborácia je rozpoznateľná vďaka veľmi individuálnemu prejavu. Dosahovali tým aj zefektívnenie práce pri udržovaní vysokej kvality, napriek povahe podnikania zacieleného predovšetkým na voľný trh.

Svetský žáner a každodenná realita

V priebehu 16. storočia v produkcii prevážil svetský žáner, znásobil sa záujem o portréty a od 17. storočia aj o zátišia a krajiny. Všetky druhy mali svoj historický základ v skorších obdobiach, ale nerozvíjali ich ako samostatné témy popri stále populárnych biblických scénach a históriách. Tvorcovia sa vo svojich stvárneniach tém usilovali najmä o naturalistické a vierohodné spodobenie priestoru, objemu, svetla a o neidealizované ľudské konanie, znázorňovali scény vzaté z každodenného života. Vďaka ekonomickému vzostupu sa konzumentmi stávali širšie vrstvy spoločnosti s vlastnými záujmami.

Gerrit Lundens: U ránhojiča. 1656. SNG, Bratislava

Gerrit Lundens: U ránhojiča. 1656. SNG, Bratislava

Flámskym umením sa prednostne označuje umelecká produkcia rozvíjaná v Antverpách a bežne sa ním opisuje juhonizozemské barokové umenie s čelnými reprezentantmi Petrom Paulom Rubensom, Anthonym van Dyck a Jacobom Jordaensom. Situácia Južného Nizozemska v tieni holandského Zlatého veku žije v povedomí ako storočie nešťastných okolností. Navzdory tomu zostalo dôležitým producentom luxusného tovaru a obrazov. Antverpy sa stali a zostali do sklonku 17. storočia významným maliarskym centrom, tiež masovej produkcie obrazov maľovaných na export. Zhodne s tým aj v zbierke SNG prevažujú v zostave flámskeho maliarstva diela antverpských majstrov.

Pieter de Grebber: Obetovanie Izáka. 1640 – 1650. SNG, Bratislava

Pieter de Grebber: Obetovanie Izáka. 1640 – 1650. SNG, Bratislava

Typickým produktom boli obrazy kabinetného formátu s námetom krajiny s figurálnou štafážou. Vznikla kategória lacnejších diel na export, neraz na medenom nosiči reprodukujúcich grafiky či úspešné dielenské verzie. Viacerí majstri si dokázali vybudovať reputáciu na nerozmerných maľbách histórií. Prax kopírovania a imitovanie tvorby majstra patrili k štandardným metódam výučby a nie sú nevyhnutne dôkazom osobných limitov, podobne asimilovanie populárnych scén a podliehanie generálnym tendenciám, lebo tie vytvárali trhovú stratégiu. Nápodoba mala kreatívnu povahu ako umelecká imitácia. Často sa kopírovali, alebo preberali motívy najpopulárnejších riešení, motivické zhody však nevyhnutne neindikujú produkciu jednej dielne.

Samostatné Južné Nizozemsko a Holandská republika postupne sformulovali vlastnú národnú kultúru flámsku a holandskú. Holandské maliarstvo 17. storočia sa spája s prívlastkom Zlatého veku a je reprezentované Fransom Halsom, Rembrandtom van Rijn a Johannesom Vermeerom. Holandské maliarstvo utvárali charakteristické rozdielnosti jednotlivých lokálnych škôl. Prednostne vychádzali z obrazovej tradície flámskeho prostredia podporenej exodom prevažne protestantských maliarov odchádzajúcich z domovov po nastolení španielskej nadvlády. Similarity mnohých riešení odzrkadľujú skôr komplexnú regionálnu módu, ako bezprostredné ovplyvnenie konkrétnymi dielami. Vďaka ekonomickej prosperite vznikol aj trh pre nezávislých maliarov. Všeobecný blahobyt prinášal módu zbierania obrazov. Najvýznamnejším objednávateľom umeleckých diel sa stal patriciát, významné zákazky zadávali tiež gildy a vojenské oddiely. Všetky mestá, dediny a farnosti mali laické bratstvá. Vplývali na náboženské hnutia a náboženské dišputy. Komunity mestských spoločenstiev vykonávali charitatívne, kultúrne a edukačné aktivity. Do bratstiev vstupovali jednotlivci z rozličných pohnútok, hľadajúc spirituálne, sociálne, politické spoločenstvo, aby získali podporu pre svoje ciele. Bratstvá sa stávali veľmi aktívnou súčasťou obecných slávností. Ich patronát nad umením často premenili z komunitných na verejné funkcie.

Lucas van Valckenborch - Georg Flegel: Alegória leta. Okolo 1595. SNG, Bratislava

Lucas van Valckenborch – Georg Flegel: Alegória leta. Okolo 1595. SNG, Bratislava

Holandské maliarstvo prednostne asociuje žánrové scény každodenného života a znázornenia atmosférických premien krajiny. Menej vyhľadávaná bola produkcia náboženských obrazov do sakrálnych priestorov, zato pre privátnu sféru predstavovali naďalej dôležitú oblasť. Zvláštnosťou je frekvencia starozákonných biblických scén, ktoré však nemali rozdielnu funkciu ako iné výjavy. Prinášali do domácností prefigurácie spásy a boli povolané plniť rovnaký didaktický účinok ako ďalšie učenie Biblie. Týmito naratívnymi scénami, podávanými často veľmi teatrálnym spôsobom, so zvláštnym impetusom zdôrazňovali morálne princípy, dávajúc tvorcom priestor vizualizovať emocionalitu, vlastnú tiež maľbám histórií a žánrových scén.

Popularitu maliarstva nizozemského prostredia znásobujú možnosti výkladovej rôznorodosti. Symbolizmus zátiší a skrytý význam za sférou predstavených ľudských činov biblických, mytologických a alegorických scén či impresia reality každodenností.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.