Štyridsať rokov architektúry z dielne manželov Maníkovcov

Východoslovenská galéria pozýva do svojich priestorov na Alžbetinej 22 na vernisáž výstavy manželov architektov Zuzany a Mikuláša Maníkovcov s názvom 40 rokov architektúry. Vernisáž výstavy bude vo štvrtok 18. februára o 17. hodine. Výstava potrvá do 20. marca 2016.

poz_VSG_m_m_orez

Architekti a manželia – Manželia a architekti. Zuzana – rod. Šalingová, (Zuzka – 1950; Bratislava) a Mikuláš (Miki – 1949; Závadka pri Prešove) absolvovali v roku 1974 Architektúru na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V tom istom roku nastupujú do zamestnania na Pamiatkovú správu v Rožňave, regióne plnom vzácnych, monumentálnych (Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari), ale aj malých do dnešných dôb nedocenených pamiatok. Pri pracovnom stretnutí s týmito skvostami sa architektova ruka musí riadiť mimoriadnou pokorou a citom nielen pre koncept, ale hlavne pre detail. Možno práve prirodzený cit pre detail priviedol Maníkovcov k tejto práci a určite práca v Rožňave rozvinula v nich túto danosť, ktorá sa prejavuje celou ich tvorbou. Množstvo realizácií – nie veľkých rozsahom, ale mimoriadne citlivých, rozmanitých a veľkých svojím obsahom, je toho svedkom aj na ich prierezovej výstave, ktorej inaugurácia sa udiala v júni minulého roku v Šarišskej Galérii v Prešove.

Tvorba Maníkovcov zahŕňa realizácie exteriérových celkov, architektonických diel, dizajnu, výtvarných diel a spoluprácu s mnohými výtvarníkmi, ale dokonca aj jazykovednú a vydavateľskú oblasť. Je potvrdením, že architektúra je umením, špecifickým umením, integrujúcim v sebe mnoho ďalších umeleckých odvetví a zároveň integrujúcim do nášho prostredia, do prírody spolu so sebou aj tie ostatné umenia, doplňujúc kultúrny obraz a vytvárajúc novú kultúrnu kvalitu.

Medzi ich prvé realizácie v rožňavskom regióne patria Pamätník SNP v Čiernej Lehote na Gemeri (1974) a rodný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove (1978). Citlivé osadenie drevených vyrezávaných totemických stĺpov zakončených sklenenými guľami vytvárajúc pietne miesto, takisto ako citlivá rekonštrukcia a doplnenie v Kobeliarove, sú spoločnými znakmi týchto, ale prakticky všetkých ich diel. Už v tomto období sa venujú aj realizáciám v Prešovskom – Mikiho rodnom  regióne. V Prešove je to Sovietska kniha (1987) a v Bardejove Muzeálna expozícia v historickej mestskej radnici (1988). V obidvoch prípadoch sa jedná o autorské realizácie, v ktorých sa naplno prejavili, nielen tvorivý potenciál a cit pre detail, ale aj realizačné schopnosti tohto autorského tandemu.

V novom miléniu sa Maníkovci začínajú venovať aj iným aktivitám, vydavateľskej činnosti a realizáciám nielen svojich diel, ale aj diel – respektíve súčastí diel iných autorov. Ich tvorba, sústreďujúca sa 40 rokov aj na rodinné domy akoby v novom období v komunikácii so súkromným investorom a väčšou škálou aktivít nie vždy rozvinula a prejavila ich cit pre celkovú harmóniu diela tak, ako v predchádzajúcich rokoch. Minimalistický neosobný dizajn, bohatá ponuka technicky kvalitných a dizajnovo elegantne neutrálnych výrobkov pre dom aj domácnosti u mnohých súčasných investoroch oddeľuje architektonickú tvorbu priestoru a hmoty objektu od dizajnového riešenia. Napriek už v minulosti preukázanej virtuozite v interiérovej tvorbe sa mnohí architekti – a tak aj Maníkovci – nedokážu pohybovať v cenových reláciách skladačkových interiéristov. Tak prirodzene – či neprirodzene mnohí investori súčasných rokov nemajú záujem o interiérové autorské riešenia. Maníkovci aj tu však presviedčajú, že v malých nepatrných detailoch sa stále u nich objavujú jemné citlivé a kultivované momenty a riešenia, ktoré svedčia o veľkom zmysle pre materiál a jeho uplatnenie, o proporcie a krásno každodenného detailu v nevšednom vyjadrení.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.