Tajomná EMA mieri do Tabačky

Zamilovali si ju Depeche Mode, teraz im predskakuje

Byť predskokanom Depeche Mode nie je veľmi vďačná úloha. Desiatky tisícov fanúšikov čaká na svojich idolov a tak ich len málo zaujíma niekto, kto im takpovediac zohrieva pódium. Napriek tomu si depešáci so sebou často berú výborné kapely a o to väčšia škoda to je. V posledných rokoch to boli napríklad Warpaint či M83 a výnimkou nie je ani EMA. Erika M. Anderson, hudobníčka z americkej Južnej Dakoty, si zo štadiónov odskočí do košickej Tabačky, aby tu predstavila svoj aktuálny album Exile in the Outer Ring. Stane sa tak už 3. februára.

Zvukový svet Eriky M. Anderson sa však do priestoru malého klub hodí viac, ako na veľké pódia štadióna. Jej skladby sú introverné a budujú výrazné vnútorne napätie. Pritom ich aranžmány sú často ohlodané na kosť. Erika si často vystačí s hlukovou stenou, pomalým beatom a výraznou vokálnou linkou, inokedy sa pridajú sláky či gitara.

Napriek tomu sa EMA nedá jednoznačne zaradiť. Nie je to jednoduché počúvanie, nebojí sa popových motívov a melódií. Tie však veľmi prirodzene ukrýva do výsledných skladieb. Čo je z nich však jasné je, že ich píše a interpretuje výrazná osobnosť.

Navyše, zmieňovaná novinka Exile in the Outer Ring, ktorú vydalo prestížne vydavateľstvo City Slang (CocoRosie, Liima, Broken Social Scene…) je výraznou kritikou dnešnej doby, špeciálne Trumpovej éry Spojených štátov. EMA, ktorá sa medzičasom presťahovala do hipsterského Portlandu tu popisuje rozdiely medzi mestami a vidiekom, medzi predmestiami a centrami, kde zaplatíte 5 dolárov za kávu a nakúpite predražené oblečenie v second hande.

Napriek tomu, že ide o úplne iný svet, v akom žijú synth-popoví matadori Depeche Mode, minimálne jeden z trojice si Eriku zamiloval. “Páčil sa mi jej posledný album The Future’s Void a tiež sa mi pod kožu dostala aj novinka. Je to troška zložitejšie počúvanie, ale veľmi sa mi to pozdáva. Niečo na nej je, dokonca mi pripomína Iggyho Popa z obdobia albumov The Idiot alebo Lust For Live,” povedal Martin Gore, mozog Depeche Mode v rubrike najlepšia vec, ktorú som tento rok počul magazínu Q. “Jej prístup, ktorým hovorí: ‘Je mi to všetko jedno,’ sa mi skutočne páči.” Treba však povedať, že porovnanie s Iggym Popom je len ozaj pocitové, hudobné linky by sa hľadali ťažšie.

Na koncertné pódia prenáša EMA svoje sklady pomocou kapely, sláčikov, vizualizácie a s jednoznačným postojom. Aj to je dôvod, prečo by fanúšikom zaujímavej nezávislej hudby nemal ujsť.

Leave a Reply

Your email address will not be published.