Vojtech Löffler a jeho priatelia – Július Jakoby a Ľudovít Feld

Tento rok uplynulo 25 rokov od úmrtia Vojtecha Löfflera. Patril k prvým a nemnohým východoslovenským sochárom svojej doby. Aj vďaka jeho tvorbe sa v košickom umeleckom prostredí od 30-tych rokov 20. storočia etablovalo aj sochárstvo. Výstava priblíži osobnosť sochára Vojtecha Löfflera a tvorbu jeho priateľov – Ľudovíta Felda a Júliusa Jakobyho, kľúčových postáv košickej výtvarnej scény. Návštevníci sa zoznámia aj s menej známymi dielami vystavujúcich autorov. Výstava je spomienkou na tri osobnosti košického umeleckého života, ktorých v mladosti spájalo priateľstvo a láska k umeniu.

loffler_portretVýstava Vojtech Löffler a jeho priatelia Július Jakoby a Ľudovít Feld je spomienkou na tri významné osobnosti košického umeleckého života, košických rodákov, ktorých v mladosti spájalo priateľstvo, láska k umeniu a krásnu a túžba pretlmočiť svoj vnútorný svet tomu vonkajšiemu. Aj keď ich osudy a umelecké smerovanie nadobudli rôzny charakter, všetci traja boli a zostali Košičanmi a každý svojim spôsobom kreoval a ovplyvňoval umelecké dianie v meste, či už tvorbou alebo podporou mladých a začínajúcich výtvarníkov.

Výstava priblíži osobnosť sochára Vojtecha Löfflera a tvorbu jeho priateľov – Ľudovíta Felda a Júliusa Jakobyho, kľúčových postáv košickej výtvarnej scény. Návštevníci sa zoznámia aj s menej známymi dielami vystavujúcich autorov. Výstava je spomienkou na tri osobnosti košického umeleckého života, ktorých v mladosti spájalo priateľstvo a láska k umeniu.

  • Sprístupnenie výstavy: 17. 9. 2015
  • Výstava trvá do 18.10.2015

Vojtech Löffler ( 16. apríl 1906 – 11. február 1990) – Výtvarné vzdelanie nezískal na žiadnej škole. Svoje súkromné štúdium sochárstva začal v roku 1925 v Prahe, neskôr v Budapešti a v Paríži. Po prvý raz samostatne vystavoval v roku 1937 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Bol známy cestovateľskými aktivitami, počas ktorých pracoval v mnohých sochárskych ateliéroch, zbieral skúsenosti, či sám ovplyvňoval umelcov, u ktorých tvoril. Takto navštívil Taliansko, Francúzsko, Anglicko, Grécko a Egypt. Vojna do jeho života zasiahla mimoriadne kruto a v rokoch 1945 až 1947 bol na nútených prácach v tábore v Sovietskom zväze. Rok žil a pracoval aj v USA a v Kanade, kde usporiadal početné výstavy. Ako známy umelec podporoval začínajúcich perspektívnych kolegov. Poskytoval im svoje rady, ateliér, často od nich ich diela kupoval, aby ich finančne podporil. Vo svojej tvorbe sa popasoval s rôznymi materiálmi – či už to bol kameň, kov, drevo alebo slonovina.

Július Jakoby ( 28. marec 1903, Košice– 15. marec  1985) – Výtvarne sa najskôr vzdelával v súkromnej a grafickej škole E. Króna (1923 – 1926). V rokoch 1927 – 1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Štúdia v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. Venoval sa maľbe, kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Jeho počiatočná tvorba bola silne sociálne motivovaná, s groteskným a vnútorne ironickým akcentom. Charakteristickým pre neho je dôraz na úlohu farby, ktorá umocňuje dynamiku a bezprostredný, uvoľnený rukopis.

Ľudovít Feld (19. 3. 1904 – 18. 5. 1991 ) – V rokoch 1920 – 1925 navštevoval kresliarsko-grafickú školu Eugena Króna. V rokoch 1925 – 1933 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Ako vyštudovaný a vyprofilovaný umelec v roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Alexander Eckedrt, Jozef Haščák, Július Hegyessy a Arpád Račko. V roku 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčine. Prežil to iba on a jeho súrodenci Ignác a Frída. Ako člen Slovenského spolku výtvarných umelcov od roku 1951 absolvoval množstvo kolektívnych výstav, naďalej učil a viedol rôzne kurzy. Pomerne veľa cestoval, zachytil rôzne typy krajín, architektúry, ale venoval sa aj figurálnej kresbe.

Malý pohľad kunsthistorika na vzťah autorov

“Hoci chýbal primárny kontakt s procesom bezprostredného sochárskeho tvorenia, čiastočne ho suploval rozbeh kultúrneho života povojnových Košíc. Bol to predovšetkým nový rozvoj maliarskej tradície, činnosť maliarov a grafikov koncentrujúcich svoje záujmy v individuálnom programe i kolektívnom úsilí, sústreďujúcom sa napríklad okolo činnosti kresliarskej školy Eugena Króna i narastania aktivity Východoslovenského múzea. Jeho riaditeľ dr. Jozef Polák organizátorskou, výstavnou a publikačnou činnosťou od roku 1919 napomáhal rozvoj výtvarného života v meste. Tieto skutočnosti podnietili aj postupnú aktivizáciu Löfflerovej osobnosti. Vstupuje medzi maliarov, ich ľudské, umelecké i spoločenské záujmy, nachádza priateľov a kontakty.

…. Okrem A. Jasuscha, E. Halásza-Hradila, Ľ. Csordáka a ďalších (neskôr Ľ. Felda a J. Jakobyho) sa dostáva aj do užšieho styku so slovenskými sochármi vtedy už pôsobiacimi i v spoločenských objednávkach ako bol Fr. Matoška, P. Bán, J. Bartfay a J. Pospíšil.“

“Výstava v košickom múzeu prebiehala od 4. do 28. februára 1937 a sprevádzal ju plagát J. Jakobyho, katalóg s prívetom dr. Aurela Wagenhubera (lekára s blízkym vzťahom k výtvarnej kultúre) a úvod dr. Poláka, ktorý v texte približuje východiská Löfflerových umeleckých záujmov, motiváciu, vychádzajúcu z učiteľského pôsobenia profesora kreslenia Ballóa na reálke i priateľských vzťahov k maliarovi Ľ. Feldovi. Löffler s ním sedával v školských laviciach a aj neskôr s ním udržoval kontakty – ešte r. 1959 spoločnou výstavou v Rožňave a Kráľovskom Chlmci.“

KAHOUN, Karol: Vojtech Löffler, Tatran, Bratislava, 1984 (výňatky)

Leave a Reply

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.